Komentár portfólio manažéra: Ktoré faktory ovplyvnia vývoj stredoeurópskych trhov?

Už sme si zvykli, že s koronavírusom musíme ešte nejaký čas počítať. A zvykli si aj trhy. Po vypuknutí prvej vlny pandémie sme sa stali svedkami bezprecedentnej podpory vlád a centrálnych bánk, ktorá mala zásadný význam pre hospodárske oživenie. Zatiaľ sa ešte len začína hovoriť o deficitoch štátnych rozpočtov, ktoré sú dôsledkom zavádzania fiškálnych stimulov. Je zrejmé, že ak sa nechceme dostať do významnejších problémov, príjmy štátneho rozpočtu sa budú musieť v budúcnosti zvýšiť. Pravdepodobne zvýšením daní. O tom sa síce ešte len začína hovoriť, ale do volieb si žiadna strana netrúfne čokoľvek podnikať v tejto oblasti. Nesmieme opomenúť ani infláciu, ktorá tiež súvisí s priaznivou fiškálnou a monetárnou politikou.  

 

Po prvé: Pandémia

Ekonomiky sa do značnej miery naučili fungovať s pandémiou koronavírusu. Už nejaký čas svet bojuje so šírením nových mutácií vírusu. Trhy však vnímajú, že vakcíny fungujú, aj keď sa zrejme budeme musieť chodiť preočkovávať.

Zatiaľ sa ukazuje, že v krajinách s vysokou preočkovanosťou je miera novo nakazených koronavírusom nízka a výrazne ubúda pacientov s ťažkým priebehom ochorenia. To je pozitívna správa pre krajiny, v ktorých očkovanie postupuje rýchlo a vďaka tomu sa vytvára kolektívna imunita. Znamená to, že i pri vyššom počte nakazených nebudú nutné tzv. tvrdé lockdowny a hospodárske oživenie bude pokračovať.

Okrem toho znovu klesá nezamestnanosť k hodnotám pred koronakrízou. Ukazuje sa tak, že ekonomike sa darí, firmy majú dostatok zákaziek a najímajú nových zamestnancov.

 

Po druhé: Inflácia

Zároveň je potrebné sledovať infláciu, ktorá s pandémiou úzko súvisí. Centrálne banky po celom svete uvoľnili obrovské objemy peňazí, aby podporili ekonomiku postihnutú pandémiou. Nesmieme zabudnúť ani na fiškálne stimuly. Niektorí ľudia pandémiou paradoxne zbohatli, či už vďaka uvedenej podpore alebo jednoducho preto, že v lockdowne nebolo za čo utrácať.

Dopyt po tovare je tak vysoký, zatiaľ čo ponuka zaostáva pre problémy v dodávateľských reťazcoch a nedostatok či zdraženie materiálov. To všetko tlačí ceny nahor. Kľúčovou otázkou však zostáva predovšetkým to, či je súčasná vyššia miera inflácie prechodná alebo či ide o začiatok inflačnej špirály.

Pokiaľ ide o inflačnú špirálu, centrálne banky musia prikročiť k razantnému sprísňovaniu menovej politiky – zvyšovaniu úrokových sadzieb či obmedzovaniu programov nákupu aktív. V stredoeurópskom regióne na súčasný vývoj promptne zareagovala česká i maďarská národná banka a obe začali zvyšovať sadzby.

 

Po tretie: Zvyšovanie daní

Na začiatku koronakrízy centrálne banky a vlády pristúpili k bezprecedentnej podpore, čo bolo nutné na naštartovanie hospodárskeho oživenia. Nič sa však nesmie preháňať, aby sa ekonomika neprehriala.

Súčasná vyššia miera inflácie je pre štáty, ktoré v priebehu pandémie zvýšili svoje deficity, relatívne prospešná. Preto bude potrebné nájsť kompromis, aby nebol ohrozený hospodársky rast a zároveň sa zachovala cenová stabilita.

Zvýšenie deficitu štátnych rozpočtov sa však bude musieť financovať novými príjmami do štátneho rozpočtu, pravdepodobne vo forme zvýšenia daní. To je možné očakávať už koncom tohto roka, prípadne do konca budúceho roka v závislosti od toho, kedy sa v ktorých štátoch konajú voľby.

Ak chcete zistiť viac, pozrite sa na rozhovor s naším portfólio manažérom Igorom Müllerom pre Investičný web:

 

Igor Müller

Portfólio manažér

Stredoeurópske akcie