Konflikt na Ukrajine zhoršuje výhľad rastu a inflácie

Ruská invázia na Ukrajinu pravdepodobne predstavuje zásadný posun v geopolitických vzťahoch a bude mať na svedomí ďalšie protichodné tendencie vo svetovej ekonomike. V najbližšej budúcnosti potom zvýši volatilitu a stagflačné tlaky.

Náš základný scenár nazývame „Rozbúrené vody“ z dobrého dôvodu. Otvorenie ekonomík po pandemickej kríze vyvoláva značnú volatilitu na strane dopytu, ako aj na strane ponuky. Trhy sa tiež stretávajú s očakávanou normalizáciou menovej politiky. Napriek prechodnému spomaleniu vyvolanému variantom omikrón bol však rast pomerne pôsobivý, čo viedlo k rýchlemu uťahovaniu trhov práce.

Súčasná geopolitická kríza vyvoláva veľkú neistotu ohľadom budúceho vývoja. Inflácia pravdepodobne ďalej porastie. Rast cien energií zasiahne eurozónu výraznejšie ako USA, pretože je oveľa viac závislá na dovoze zemného plynu a ropy z Ruska. Pokiaľ dôjde k obmedzeniu dovozu, celková inflácia porastie ešte výraznejšie.

Ďalší energetický šok bude v USA predstavovať proinflačné riziko, ale pre Európu skôr riziko poklesu rastu. Ak nebude v Európe dostatok zemného plynu, vlády by mohli požadovať, aby niektoré priemyselné podniky čiastočne zastavili prevádzku.

Pre centrálne banky situácia predstavuje to najhoršie z oboch svetov: vyššiu infláciu, ale nižší rast. Kľúčovou otázkou je, do akej miery vyvolá šok z cien energií sekundárne efekty v mzdách a ostatných cenách.

V USA bude politická reakcia pravdepodobne spočívať predovšetkým v uvoľnení strategických ropných rezerv, zvýšení ťažby ropy a nižšom zdanení benzínu. Fed sa naďalej bude sústrediť na ukotvenie inflačných očakávaní. Rast cien energií však infláciu zvýši alebo predĺži a Fed bude pravdepodobne pokračovať v normalizačnej ceste.

Európski politici sú pripravení náklady, ktoré ekonomiky znášajú kvôli prijatým sankciám, zmierniť expanzívnejšou fiškálnou politikou. Nemecká vláda oznámila výrazné a trvalé zvýšenie výdavkov na obranu. Ostatné krajiny EÚ budú zrejme nasledovať jej príklad. Neočakávame, že vyššie výdavky na obranu budú na úkor nižších verejných investícií v iných oblastiach, takže je pravdepodobné trvalé zvýšenie fiškálnej podpory v regióne.

Okrem toho má ekonomický šok vyvolaný rusko-ukrajinským konfliktom potenciál zvýšiť ekonomickú divergenciu, pretože niektoré regióny budú zasiahnuté viac ako iné. V reakcii na to by mohli byť fiškálne pravidlá EÚ pozastavené na ďalší rok. Je tiež možné, že na obmedzenie divergencie bude využitý stimulačný balík postpandemickej obnovy NextGenerationEU vo výške 260 miliárd eur.

ECB sa v krátkodobom horizonte zameria na poskytovanie likvidity trhom a finančným inštitúciám, ktoré sú postihnuté vylúčením Ruska z globálneho finančného systému. To, či ECB pristúpi k zvýšeniu sadzieb ešte tento rok, bude závisieť predovšetkým od budúceho vývoja jadrovej inflácie.

ECB bude mať lepšiu pozíciu pre začatie normalizácie menovej politiky, ak bude existovať dostatočne silná poistka likvidity pre štáty. Expanzívnejšia fiškálna politika, a teda zvýšenie podkladového rastu a rovnovážnych výnosov v regióne, by ECB mala umožniť zvýšenie úrokových sadzieb v strednodobejšom horizonte.