Komentár k vývoju stredoeurópskych trhov

Pandémiu vystriedala vojna. Svet sa ešte nestačil spamätať z pandemickej krízy, ktorú čoskoro vystriedala kríza nová – vojnová. Slušný štart na finančných trhoch v úvode roka náhle prerušil prudký prepad trhov po invázii Ruska na Ukrajinu. Riziko globálneho vojenského konfliktu nebolo od konca studenej vojny nikdy také vysoké. Po prvotnom šoku sa trhy relatívne rýchlo spamätali, ale obavy z dlhodobejších dopadov pretrvávajú. Najväčšou neistotou tohto roku je vysoká inflácia. Inflačné tlaky ešte zosilneli v dôsledku vojny a skokového nárastu cien ropy a zemného plynu. K obavám sa pridal aj fakt, že vysoká cena vstupov môže spôsobiť pokles ekonomického rastu. Zmení vojna a rastúce ceny doterajší ekonomický optimizmus?

 

Vojna roztáča už aj tak rýchle kolesá inflácie a ohrozuje rast

Po dvoch pandemických rokoch sa jasne ukázalo, že sa ekonomiky začínajú prehrievať. Inflácia podporená silným spotrebiteľským dopytom totiž rástla nad očakávania.

Svetová ekonomika sa veľmi rýchlo dostala zo šoku spôsobeného pandémiou, a to vďaka nebývalej podpore centrálnych bánk formou takmer nulových úrokových sadzieb.

Druhým, ešte dôležitejším faktorom, bolo pumpovanie peňazí do ekonomiky formou zvýšených štátnych výdavkov. Vedľajším nežiaducim efektom je vysoká inflácia.

Prudké tempo rastu cien zákonite vedie centrálne banky k zvyšovaniu sadzieb a vlády nútia škrtať výdavky. Včasná reakcia centrálnych bánk a zodpovednejší prístup vlád nemusí nutne viesť k poklesu ekonomík, ale iba k ich schladeniu.

 

Jastrabí obrat v politike centrálnych bánk

Centrálne banky v Európe, hlavne mimo eurozóny, začali zvyšovať sadzby už koncom roka 2021 a pokračovali aj v prvom štvrťroku tohto roku, pretože inflácia rástla vysoko nad pomyselné ciele centrálnych bánk.

Príkladom rýchlej reakcie na zhoršujúcu sa situáciu bola Česká národná banka, sadzby ale rástli aj v Poľsku, Maďarsku alebo Rumunsku.

Európska centrálna banka dlho odolávala tlaku reagovať na infláciu zvyšovaním sadzieb. K obratu došlo až po vypuknutí vojny na Ukrajine.

 

Zvyšovanie úrokových marží vo finančnom sektore

Konzervatívnejšia politika centrálnych bánk pomohla finančnému sektoru v stredoeurópskom regióne zarábať viac na úrokoch. To sa prejavilo priaznivým vývojom ceny ich akcií začiatkom roka. A práve banky tvoria významnú časť akciových trhov v stredoeurópskom regióne.

 

Ceny ropy a zemného plynu pokorili rekordy

Nečakaná agresia Ruska na Ukrajine ale infláciu doslova roztočila. Ceny komodít, najmä ropy a zemného plynu, pokorili rekordy a podporili ešte viac rast cien. Do očakávania sa zákonite premietol negatívny výhľad na rast ekonomík, pretože vysoké ceny vstupov výrazne znižujú marže a tlmia spotrebiteľský dopyt.

Najhoršie si viedli európske a stredoeurópske akcie, a to najmä kvôli obrovskej závislosti od dovozu ropy a plynu, ale aj kvôli obavám, že sa ozbrojený konflikt rozrastie na starý kontinent. Straty boli o niečo nižšie na amerických akciách. Istým bezpečným prístavom bola aj Česká republika a Rumunsko, teda krajina, kam pravidelne investujú naše fondy.

 

Zamračené a mnoho neistôt

Je zrejmé, že vojna na Ukrajine nebude mať rýchly koniec a že Rusko zatiaľ nevyčerpalo všetky možnosti, ako ekonomicky potrápiť Európu a štáty, ktoré dodávajú Ukrajine zbrane.

Veľkým otáznikom a hlavnou neistotu pre Európu predstavujú dodávky plynu. Možné zastavenie dodávok, alebo rozhodnutie Európy ako celku plyn neodoberať, môže ekonomický prepad ešte urýchliť.

Nie sú to len vysoké ceny pre domácnosti, ktoré môžu výrazne utlmiť spotrebu. Nedostatok plynu alebo jeho príliš vysoká cena môže výrazne ovplyvniť aj priemyselnú výrobu v Európe. Firmám sa nebude vyplácať vyrábať pri vysokých cenách vstupov. To môže viesť k prepúšťaniu, zvýšeniu nezamestnanosti a zákonite prepadu HDP v Európe.

Každým ďalším dňom konfliktu sa prehlbuje neistota a konsenzus sa obracia skôr na očakávanie ekonomického prepadu. Vysoká inflácia tomu samozrejme nepomôže, pretože centrálne banky proti nej budú musieť bojovať minimálne do konca roka.

Celkovo očakávame, že predpoklady ekonomického prepadu sa prejavia na projekciách tržieb a ziskov naprieč sektormi a akciové trhy môžu v nasledujúcich mesiacoch skôr klesať.