Ekonomický výhľad na druhý polrok

V priebehu druhého štvrťroka sa opäť ukázalo, aké ťažké je predpovedať krátkodobý aj strednodobý vývoj ekonomiky. Už pred znovuotvorením ekonomík sa očakávalo, že zadržovaný dopyt, nadmerné úspory a pokračujúce fiškálne stimuly vyženú niektoré ukazovatele na rekordné úrovne. Počas štvrťroka však do hry vstúpili výpadky v dodávateľských reťazcoch, ktoré môžu tempo oživovania dočasne spomaliť.

 

Výpadky v dodávateľských reťazcoch

Jednou z príčin existujúcich problémov v dodávateľských reťazcoch je fakt, že sa firmy spoliehali na metódu riadenia zásob „just in time“. Zjednodušene povedané ide o prístup, ktorý firme umožňuje vyrábať výrobky v čase a množstve určenom zákazníkom. Materiál teda dorazí, až keď je potrebný a výrobky sa vyrobia, až keď ich niekto objedná. Vo svete, ktorý funguje predvídateľne, ide o vhodné riešenie, ako je možné zvýšiť efektivitu výroby a minimalizovať dopravné a skladovacie náklady.  

Výkyvy zásob boli skôr hnacou silou hospodárskeho cyklu. Prechod na metódu „just in time“ túto volatilitu značne eliminoval. Teraz však zásoby zažívajú svoj comeback. Globálne nízke úrovne zásob a podhodnotenie dopytu spôsobili zásadné obmedzenie v dodávateľských reťazcoch, kvôli čomu dodacie lehoty aj pomer objednávok k zásobám dosiahli rekordné výšiny. V priebehu času budú výpadky v dodávkach vyriešené kombináciou ďalších investícií do kapacít a obnovenia zásob. Viac firiem bude navyše chcieť držať štrukturálne vyšší pomer zásob k predanému tovaru.

 

Situácia na trhu práce

Trh práce, predovšetkým v USA, zápasí s nedostatkom pracovníkov. Americká reakcia na koronakrízu sa totiž sústredila skôr na ochranu príjmov ako pracovných miest. Výsledkom je podstatný rast miery nezamestnanosti pri súčasnom raste príjmov domácností. Mnoho nezamestnaných nie je ochotných znovu vstúpiť na trh práce kvôli pretrvávajúcim zdravotným problémom alebo nutnosti starostlivosti o deti. Vplyv má tiež zvýšenie podpory v nezamestnanosti až na 300 dolárov týždenne, čo nijako nemotivuje pracovníkov s nízkopríjmových skupín k návratu na trh práce. To by malo však od septembra poľavovať, keďže platnosť núdzových dávok v nezamestnanosti skončí a školy sa znovu otvoria.

Mnoho pracovníkov, ktorí boli v minulom roku dočasne prepustení, udržuje so svojimi zamestnávateľmi neformálne dohody. V prípade potreby je možné takých zamestnancov znovu rýchlo najať, čo by umožnilo veľmi silný rast zamestnanosti.

 

Dlhodobá rovnováha je stále neistá

Pred koronakrízou boli rozvinuté ekonomiky v zajatí sekulárnej stagnácie, ktorá bola výsledkom vysokej úrovne plánovaných úspor, nízkej chuti investovať a vysokého dopytu po bezpečných aktívach v portfóliách.

Dôležitým dôsledkom tohto stavu vecí bola nízka úroveň ekvilibria výnosov amerických štátnych dlhopisov. Pokles rovnovážnej úrovne výnosov štátnych dlhopisov predstavuje problém pre centrálne banky, ktorých schopnosť stlačiť skutočné reálne výnosy pod ich rovnovážnu úroveň sa tým znižuje, čo môže časom vyústiť až do poklesu inflačných očakávaní. Aby Fed tieto očakávania vykompenzoval, prijal štrukturálne viac holubičiu politiku a zaviazal sa nesprísňovať menovú politiku, kým sa neobnoví plná zamestnanosť.

Na posun ekonomiky k lepšej rovnováhe sa tiež začala aktívne používať fiškálna politika. Obavy z vplyvov na pomer dlhu k HDP podstatne ustúpili, pretože reálne výnosy boli počas mnohých rokov výrazne pod priemernou mierou reálneho rastu. Politici si tiež začali uvedomovať, že rast HDP je rozhodujúcim predpokladom pre dlhodobú udržateľnosť dlhu.

Trvalé uvoľňovanie politiky môže viesť k rastu inflačných očakávaní, naopak predčasné sprísnenie by mohlo ekonomiku zatlačiť späť k sekulárnej stagnácii. Tvorcovia politík sa preto budú musieť medzi týmito rizikami dobre orientovať a vývoj obozretne sledovať. 

 

Prelomenie inflačných očakávaní nie je príliš pravdepodobné

Riziko prekročenia inflačných očakávaní stále považujeme za marginálne. Rast inflácie je možné pripísať prevažne kategóriám tovaru a služieb, ktoré boli silne ovplyvnené lockdownami a následným otvorením ekonomík. Zvýšenie inflácie ako také je výsledkom relatívnych cenových zmien, ktoré pomáhajú kompenzovať výpadky v dodávateľských reťazcoch. V zásade ide o jednorazové udalosti, ktoré nemajú na infláciu trvalý vplyv.

Trvalý vplyv na infláciu by mohlo mať zvýšenie miezd, ktoré by sa neskôr premietlo do zvýšenia cien. V rokoch 2018 a 2019 sa to ale nestalo, aj keď miera nezamestnanosti bola nižšia ako 4 %, a to kvôli štrukturálne nízkej vyjednávacej sile pracovníkov. Nepovažujeme za príliš pravdepodobné, že dôjde k silnému nárastu vyjednávacej sily pracovníkov, kým bude celková miera zamestnanosti nižšia ako pred koronakrízou.

 

Riziká predčasného sprísňovania politiky nie je možné ignorovať

Extrémne neobvyklá dynamika spojená s (post)pandemickým šokom a veľkým množstvom šumu v dátach sťažuje politikom posúdiť, v akej fáze sa ekonomika naozaj nachádza. Navigácia medzi rizikami prelomenia inflačných očakávaní a predčasného sprísnenia politiky je skutočne náročná.

Scenár inflácie by v určitom okamihu viedol k prudkému nárastu reálnych výnosov, výpredaju rizikových aktív a možnej recesii. Hneď ako však tieto vlny ustúpia, ekonomika bude mať možnosť rásť. Naopak návrat k sekulárnej stagnácii nás udrží vo svete nízkeho rastu produktivity a nízkych výnosov.

V strednodobom horizonte však existuje jeden dôležitý ukazovateľ, podľa ktorého môžeme určiť, či smerujeme k inflácii alebo k predčasnému sprísňovaniu. Týmto ukazovateľom sú súkromné investície. Trvale vyššia miera súkromných investícií má tendenciu súvisieť s rýchlejším tempom rastu ponuky aj produktivity. Znižuje teda riziko distribučných konfliktov, a tým aj inflácie, pretože pracovníci aj majitelia získajú väčšiu časť ekonomického koláča bez toho, aby o ňu museli bojovať.