Ako sa bude dariť trhom v roku 2021?

18.12.2020 | iMesačník
  • Plošné očkovanie začaté v 2. štvrťroku uľahčí postupnú normalizáciu ekonomického života.
  • Rýchlosť zotavenia ekonomiky bude závisieť od fiškálnych a monetárnych stimulov.
  • Pozitívne pozeráme predovšetkým na akcie, dlhopisy okrajových častí eurozóny, firemné dlhopisy investičného stupňa, energetický sektor a kovy.

 

Vývoj pandémie v budúcom roku

Než dôjde k plošnému zavedeniu vakcíny, musíme s koronavírusom počítať aj v novom roku. Situácia by však mala byť výrazne lepšia ako pri prvej vlne pandémie, pretože teraz máme o vírusu viac informácií ako na jar. Vďaka pozitívnym výsledkom testov vakcíny, ktoré vykazujú 90 % účinnosť, by k plošnému zavedeniu vakcíny mohlo dôjsť už v druhom štvrťroku. Teda skôr, než sa čakalo.

Doterajšie priaznivé výsledky by okrem toho mali presvedčiť viac ľudí k tomu, aby sa nechali zaočkovať, čo by zvýšilo kolektívnu imunitu a prispelo k rozvolňovaniu vládnych obmedzení. Otázkou zostáva, či výroba a logistika vakcíny umožní rýchle zavedenie očkovacích programov na všetkých kontinentoch. Očkovanie najohrozenejších skupín obyvateľstva by však malo byť realizovateľné, prinajmenšom v rozvinutom svete.

V prvej polovici roka zostanú niektoré hospodárske odvetvia úplne alebo čiastočne uzatvorené kvôli pretrvávajúcim nariadením na zamedzenie šírenia vírusu. To bude platiť predovšetkým pre sektor služieb, najmä v oblasti cestovania, pohostinstvá a voľnočasových aktivít. Straty v službách nemôžu byť plne kompenzované ani zvýšenou aktivitou v odvetviach, ktorým koronakríza pomohla. Po skúsenostiach z leta, kedy príliš rýchle rozvolňovanie viedlo k druhej vlne pandémie, sa dá predpokladať, že politici budú s ďalším rozvolňováním opatrnejší.

 

Fiškálne stimuly kľúčom k úspechu na ceste z krízy

Sila oživenia ekonomiky bude závisieť na podpore vlád a tiež na tom, ako sa vládam bude dariť minimalizovať množstvo bankrotov a nezamestnanosť. Fiškálne stimuly zatiaľ dosiahli celosvetovo približne 5 % HDP, avšak rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú veľké, čo do veľkosti aj prístupu. Kým v USA dosiahla fiškálna podpora 11 % HDP, Mexiko uvoľnilo iba 1 %. V eurozóne sa pozornosť zamerala hlavne na udržanie pracovných miest a firemné dotácie, zatiaľ čo v Číne sa jednalo o daňové úľavy pre firmy a verejné investície.

Pokračujúca fiškálna podpora bude nevyhnutná, kým súkromný sektor nebude schopný sa znovu sám podieľať na ekonomickom raste. Schopnosť podnikov investovať závisí na ich účtovných súvahách. Najprv sa však ekonomická aktivita musí normalizovať, pretože ochota investovať závisí na podnikateľskej dôvere. Zlepšenie podnikateľskej dôvery by malo pomôcť zavedeniu očkovania. Zostáva však nejasné, či jej hodnota opäť dosiahne pôvodných úrovní pred koronakrízou.

Myslíme si, že väčšina krajín eurozóny bude vo fiškálnej podpore pokračovať v budúcom roku. Prielomu dosiahla Európska komisia, keď v rámci pokrízovej obnovy európskych ekonomík schválila bezprecedentný podporný balík vo výške 750 miliárd eur.

V USA je situácia nejasná. S Bidenom v Bielom dome a repulikánmi ovládajúcimi Senát bude výsledná dohoda musieť byť kompromisom medzi oboma stranami. Fiškálny balíček preto pravdepodobne nebude tak rozsiahly, ako demokrati presadzovali. Myslíme si, že pozornosť sa bude aj naďalej sústrediť na podporu príjmov domácností a firiem spolu s rozpočtovou podporou pre miestnu a štátnu správu. Až sa uvidí, či Kongres schváli ambiciózne plány modernizácie infraštruktúry, investícií do zelenej energie a ďalšie iniciatívy zamerané na zlepšenie vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a zníženie nerovnosti.

V rozvíjajúcich sa krajinách je situácia zmiešaná. Identifikovali sme tri typy krajín podľa prístupu k fiškálnej politike:

  • Krajiny ako Čína a Južná Kórea, ktoré zaviedli rýchle a rozsiahle podporné stimuly. Politická reakcia v týchto krajinách pomohla minimalizovať škody spôsobené pandémiou.
  • Krajiny ako Mexiko a India, ktorých vlády sa rozhodli, že nemajú priestor pre zmysluplné stimuly. Recesia je v týchto krajinách najhlbšia.
  • Krajiny ako Brazília, Juhoafrická republika a Turecko, ktoré razantne zmierňovali fiškálnu politiku napriek veľkým štrukturálnym deficitom a vysokej úrovni dlhu. Tieto vlády síce dokázali minimalizovať poklesy ekonomickej aktivity, ale objavili sa vážne problémy s udržateľnosťou dlhu.

 

Cesta hospodárskeho oživenia

Neistota ohľadom pandémie a reakcia fiškálnej politiky sťažujú predpoveď presného načasovania a rýchlosti hospodárskeho oživenia. Zatiaľ očakávame čiastočné oživenie v prvej polovici roka a následné zrýchlenie v polovici druhej. Už teraz vidíme zrýchľujúci sa trend digitalizácie a efektívnejšieho nastavenia pracovných procesov, ktoré by mohli podporiť rast produktivity.

Dôležitá bude pokračujúca uvoľnená menová politika. Centrálne banky sú naďalej odhodlané robiť všetko nevyhnutné, aby si udržali nízke náklady financovania pre firmy a štáty. Neočakávame žiadne sprísnenie menovej politiky zo strany americkej (Fed) ani európskej centrálnej banky (ECB). Inflačné ciele v USA a eurozóne zrejme nebudú dosiahnuté, hoci kvantitatívne uvoľňovanie bude pokračovať v súčasnom rozsahu. Európska centrálna banka sa bude navyše sústrediť na zlepšenie koordinácie fiškálnej a menovej politiky.

Pôsobiť budú tiež politické faktory. Biden sa bude snažiť zlepšiť vzťahy s Čínou a Európou. Nový prezident zatiaľ prejavuje miernejší prístup než jeho predchodca, ale konkurovanie s Čínou sa pravdepodobne zintenzívni, pretože sa oba národy snažia stať na sebe nezávislejšími. V tejto súvislosti sa USA budú snažiť posilniť prepojenie s Európou a ďalšími spojencami, aby zlepšili svoje postavenie v boji proti Číne. Na scénu sa dostáva opäť brexit, keďže prechodné obdobie vyprší 1. januára. Zvolenie nového amerického prezidenta s írskymi koreňmi vytvára ďalší tlak na britského premiéra Borisa Johnsona, aby urobil ďalšie ústupky voči EÚ. Bez ohľadu na konečnú dohodu bude britská ekonomika s najväčšou pravdepodobnosťou zažívať ťažký rok.

 

Ako sa bude dariť akciám

Uprednostňujeme akcie, najmä tie európske, ktoré by mali ťažiť z oživenia ziskov najviac. Oživenie globálnych ziskov odhadujeme na 25 %. Firemné marže sa budú pravdepodobne aj naďalej zotavovať vďaka rastu ťahanému zadržiavaným dopytom a obnovením zásob v kombinácii so znížením nákladov.

Z regionálneho hľadiska uprednostňujeme neamerické akciové trhy, čiastočne kvôli regionálnym rozdielom v štruktúre sektorov. Favoritom je pre nás Európa. Očakávaný rast ziskov v eurozóne je 50 %, čo je dvojnásobok celosvetového priemeru. Bidenova administratíva môže navyše znížiť obchodné napätie medzi USA a EÚ, z čoho budú európske firmy ťažiť. Pomôže im tiež európsky podporný fond so 750 miliardami eur.

Akciám veľkých technologických firiem hrozia prísnejšie regulácie. V USA je táto regulácia menej pravdepodobná vzhľadom k tomu, že republikáni majú kontrolu nad Senátom. Pokles tolerancie voči monopolnému správaniu technologických firiem však pozorujeme aj v Číne a eurozóne. Sprísnenie opatrení by malo ovplyvniť ich krátkodobý až strednodobý výkon. Z dlhodobého hľadiska však budú veľké technologické firmy aj naďalej ťažiť z vysokej ziskovosti, silných súvah a štrukturálnych zmien, ktoré spoločnosť zažíva. Medzi ne patrí prechod na ekologické hospodárstvo, zavedenie 5G sietí a rastúci význam online nakupovania a elektromobility.

 

Ako sa bude dariť dlhopisom

Pri dlhopisoch vidíme príležitosti u amerických aj európskych firemných dlhopisov investičného stupňa a u štátnych dlhopisov okrajových krajín EÚ. Hlavným dôvodom pre preferenciu týchto kategórií sú programy nákupov aktív centrálnymi bankami.

Priaznivá politika Fedu a ECB rovnako ako naše očakávanie, že v budúcom roku bude potrebná ešte väčšia podpora menovej politiky, by mali držať výnosy dlhopisov nízko. Očakávame, že americké aj európske sadzby zostanú na nízkych úrovniach po dlhšiu dobu. ECB navyše zrejme ďalej zvýši svoje nákupy aktív, čím obmedzí potenciálny rast výnosov dlhopisov.